O FILME Tak ďaleko tak blízko

Film je nahliadnutím do života ľudí postihnutých autizmom, pričom búra všeobecne zaužívané názory spoločnosti na túto vývinovú poruchu.

Nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odhaľuje každodennú náročnosť života s nimi. Nie je však postavený na výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezprostredných situáciách, v ktorých sa zamýšľa nad otázkami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí s autizmom. Dokument vznikal sedem rokov v spolupráci s neziskovou organizáciou Autistické centrum Andreas, ktorá sa venuje odbornej a komplexnej pomoci ľuďom s autizmom, ako aj podpore ich rodín.

UKÁŽKY Z FILMU

TRAILER

TEASER

NOVINKY

Zlaté hrozno

24 júl 2016 | 0 Comments

Film Tak ďaleko, tak blízko získal Zlaté hrozno - hlavnú cenu v súťaži dokumentárnych filmov na 45. ročníku filmového festivalu Lubuskie Lato Filmowe - Łagów. V súťaži štartovalo celkom 25 dokumentárnych filmov. Viac informácií:...

Film Tak ďaleko, tak blízko získal Slnko v sieti

18 apr 2016 | 0 Comments

Národnú filmovú cenu Slnko v sieti 2016 v kategórii najlepší dokumentárny film (za roky 2014 a 2015) získal film Tak ďaleko, tak blízko. Ďakujeme: Jaro Vojtek, Peter Harum, Barbara Harumová Hessová, Marek Leščák, Kateřina Nakládalová, Noro Hudec, Michal Nejtek, Dušan...

Najlepší slovenský dokument festivalu Jeden svet

30 nov 2015 | 0 Comments

Víťazným filmom súťaže o najlepší slovenský dokumentárny film 16. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet 2015 sa stal film Jara Vojteka – Tak ďaleko, tak blízko. Nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odhaľuje...

Hlavná cena Igric v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba

24 sep 2015 | 0 Comments

Dnes večer na slávnostnom odovzdávaní cien Igric získal Jaro Vojtek hlavnú cenu v kategórii filmová a televízna dokumentárna tvorba za scenár a réžiu filmu Tak ďaleko, tak blízko. V bratislavskom Divadle Malá scéna STU boli 24. 9. 2015 udelené výročné národné tvorivé...

Nominácia na “európskych oskarov”

11 jún 2015 | 0 Comments

Film Tak ďaleko, tak blízko bol nominovaný Slovenskou filmovou a televíznou akadémiou na Európsku filmovú cenu 2015 ako najlepší dokumentárny film na Slovensku za posledný rok. Tak ako po minulé roky, aj tento rok Slovenská filmová a televízna akadémia vybrala dva...

Tak ďaleko, tak blízko… ale ako vlastne?

14 máj 2015 | 0 Comments

Strukturální analýza nového celovečerního dokumentu Jara Vojteka 14.05.2015 - Mária Ferenčuhová, celý článok: http://www.dokrevue.cz/blog/tak-daleko-tak-blizko-ale-ako-vlastne Slovenský režisér Jaro Vojtek má za sebou úspešný rok. Na jeseň 2014 do kín prišiel jeho...

Recenzia v časopise Týždeň

15 apr 2015 | 0 Comments

Umenie má schopnosť klásť nové otázky. Čiže je schopné rozmnožovať posolstvá, ak sú mu hviezdy naklonené. V prípade najnovšieho dokumentu Jara Vojteka Tak ďaleko, tak blízko veru naklonené boli. Celý článok nájdete...

Jaro Vojtek: Jediným liekom na autizmus sú vzťahy

15 apr 2015 | 0 Comments

Taký silný dokument tu dávno nebol – a pritom je miestami aj veselý a plný nádeje. Prečítajte si rozhovor s Jarom Vojtekom v Denníku N: https://dennikn.sk/100444/jaro-vojtek-jedinym-liekom-na-autizmus-su-vztahy/ Tento týždeň JARO VOJTEK odlieta na festival do Pekingu,...

Rodičia autistov sú moji osobní hrdinovia

14 apr 2015 | 0 Comments

"Chcel som zistiť, či by som aj ja bol schopný vložiť do toho toľko energie a trpezlivosti. Ale doteraz nemám odpoveď,“ konštatuje dokumentarista Jaroslav Vojtek, ktorý nedávno dokončil film Tak ďaleko, tak blízko o autistických deťoch a ich rodičoch. Prečítajte si...

Týždeň slovenského filmu

13 apr 2015 | 0 Comments

Tak ďaleko, tak blízko v pondelok slávnostne otvorilo prehliadku najlepších súčasných slovenských filmov Týždeň slovenského filmu. Projekcia o 20.30 (Kino Lumière) bola aj pre verejnosť. Pozrite si...

Vojtek svojím úprimným realizmom odmýtizoval predstavu o tom ako sa žije s autizmom

6 apr 2015 | 0 Comments

Nový film Tak ďaleko, tak blízko režiséra Jara Vojteka a scenáristu Mareka Leščáka vznikajúci sedem rokov, je výnimočným autorským dielom, na aké sme od tejto tvorivej dvojice zvyknutí. Časozberný dokument odhaľuje prirodzený vývoj životných trás štyroch mladých ľudí...

Recenzia: Bližšie, ako by sa mohlo zdať

4 apr 2015 | 0 Comments

Vo filme My zdes zachytil pocity vykorenenej rodiny, v snímke Hranica ponúkol pohľad na nezmyselne rozdelenú dedinu. Vlani vypustil do kín svoj hraný debut Deti a teraz pred divákov predkladá dokument Tak ďaleko, tak blízko, na ktorom pracoval dlhých sedem rokov. Nie...

Zobraziť všetky novinky

ZÁBERY Z FILMU

PRESSKIT

Synopsa

Film je nahliadnutím do života ľudí postihnutých autizmom, pričom búra všeobecne zaužívané názory spoločnosti na túto vývinovú poruchu.

Nevšedný film z prostredia rodín s autistickými deťmi, ktorý odhaľuje každodennú náročnosť života s nimi. Nie je však postavený na výpovediach a dialógoch, ale na konkrétnych bezprostredných situáciách, v ktorých sa zamýšľa nad otázkami rodičovskej a partnerskej lásky ľudí s autizmom. Dokument vznikal sedem rokov v spolupráci s neziskovou organizáciou Autistické centrum Andreas, ktorá sa venuje odbornej a komplexnej pomoci ľuďom s autizmom, ako aj podpore ich rodín.

Explikácia režiséra

Téma autizmu si ma našla sama, tak ako mnohé iné témy predtým. Oslovila ma Katka Nakládalová, ktorá vedie Autistické centrum Andreas, aby som natočil dvadsaťminútový film pre edukačné potreby centra. Ako som sa však hlbšie ponáral do témy autizmu, zdalo sa mi nedostatočné, aby rodiny s autistickými deťmi mali takú malú plochu na zobrazenie ich každodenného života. A tak začala práca na celovečernom filme, ktorá trvala približne sedem rokov. Podobne, ako rodičia týchto detí, som po čase pochopil, že do sveta autizmu nie je možné preniknúť. Jediným východiskom bolo pozorovať ho zvonku, priblížiť sa k nemu prostredníctvom vzťahov detí k okoliu a k najbližším. Snažil som sa natočiť, v čom je život s autistami iný, čím sa odlišuje od našej bežnej existencie. Autisti majú svoje potreby a je na rodinách okolo nich, ako tie potreby dokážu napĺňať a do akej miery to ovplyvňuje ich vlastný život. Zaujímavým zistením je, že rodičia týchto detí pochopili, že východiskom je zabudnúť na lieky, zabudnúť na rôzne liečebné metódy a snažiť sa deťom vytvoriť podmienky také, aké najviac potrebujú, v akých sa cítia najlepšie. Film Tak ďaleko tak blízko je preto najmä o vytváraní si špecifických vzťahov medzi autistami, ich rodinami a ľudmi okolo nich. Toto spolužitie je často o zrieknutí sa vlastných, osobných životných potrieb v prospech autistu. Snažil som sa vybrať protagonistov s rôznymi druhmi autizmu, aby som vytvoril pestrofarebnejší a plastickejší obraz tohto postihnutia, ktorý sa vymyká všeobecnej (často skreslenej) predstave. Autizmus nie je o genialite, špeciálnom nadaní, ale ani o totálnej uzavretosti. Vzťah rodičov k autistickému dieťaťu je predovšetkým o obetavosti a náročnej každodennej starostlivosti.

Jaro Vojtek

Explikácia koproducentky

Celkom na začiatku bola smelá idea mojej kolegyne Martiny Š. nakrútiť dokumentárny film o autizme. Keď nám ju predstavovala, povedala: „A nakrúti ho Jaro Vojtek“.

Nám ostatným, ktorí sme dovtedy nemali na tomto poli žiadne skúsenosti, sa tento plán javil v prvopočiatku priveľmi smelý. Ale pri hlbšom zamyslení sme museli skonštatovať, že to je presne to, čo by mohlo osvete pomôcť. Stávalo sa nám totiž a stáva sa dodnes, že povedomie a predstava o ľuďoch, postihnutých touto diagnózou, je v našej spoločnosti značne skreslená. Okrem názoru, že to je dnes moderná diagnóza a počet diagnostikovaných narastá len vďaka lepším metódam diagnostiky – čo nemôže byť celkom pravda, keďže štatistiky zo sveta sú alarmujúce a udávajú už výskyt jedno dieťa zo 100 narodených oproti jednému z 5000 pred 15 – 20 rokmi – sa často stretáme aj s názorom, že sú to deti nadpriemerne nadané, ktoré disponujú určitými geniálnymi danosťami a schopnosťami, už len ich u nich objaviť. Čiastočne k tomuto skreslenému názoru prispel aj film Rainman, jeden z prvých, ktorý síce poukázal celosvetovo na túto diagnózu, no predstavil len vysokofunkčný autizmus v jeho možno v promile zastúpenom príklade. Každodenný život s autizmom sa vo vysokom percente prípadov diametrálne líši od sfilmovaného príbehu, často je pridružená mentálna retardácia, metabolické poruchy, agresia, autoagresia. Kauzálna liečba autizmu napriek všetkým niekoľkoročným výskumným snahám neexistuje a dostupné sú len výchovné postupy na skvalitnenie života týchto ľudí a na rozvoj ich komunikácie s okolím.

Na ceste ku dnešnému uvedeniu filmu na trh boli ale okrem kolegyne Martiny, ktorej týmto vyjadrujeme veľké ĎAKUJEM, ďalší ľudia, bez ktorých by sme sa v tejto, pre nás novej, branži ťažko zorientovali. Keďže rola producentov bola pre našu neziskovú organizáciu priveľkým sústom, prizvali sme na radu Jara Vojteka ku spolupráci produkčnú firmu AH production, a tým sa začala naša spolupráca s producentkou Barbarkou Harumovou Hessovou. Počas dlhých 7 rokov, kedy sa postupne náš časozberný projekt skladal a nadobúdal svoju dnešnú podobu, vznikli aj pekné priateľské vzťahy medzi všetkými, ktorí sa na tvorbe filmu podieľali. Cítili sme ich veľkú podporu, za čo sme im všetkým srdečne vďační.

Dnes sa veľmi teším, že po 7 rokoch od nášho prvého stretnutia s režisérom Jarom Vojtekom skutočne prichádza dokumentárny film, ktorý sa snaží divákovi verne priblížiť život s autizmom v slovenských rodinách. Verím, že okrem osvety bude aj platformou pre ďalšiu diskusiu o tomto alarmujúco narastajúcom celospoločenskom probléme.

Kateřina Nakládalová

Explikácia producentky

Výroba filmu v spolupráci s Autistickým centrom Andreas začala prebiehať od roku 2007. Vzhľadom na orientáciu neziskovej organizácie ANDREAS, ktorá je svojou činnosťou zameraná na pomoc v oblasti diagnostiky a riešenia problematiky autizmu, bola práca na počiatkoch výroby filmu pre nich obrovskou záťažou. Sme radi, že sme mali možnosť vstúpiť do projektu a zastrešiť kompletnú realizačnú aj producentskú stránku tak, aby bolo možné film dokončiť a priniesť divákom aj do kín, za čo vďačíme aj podpore zo strany Audiovizuálneho fondu, Ministerstvu kultúry a RTVS. Z archívneho materiálu, nakrúcaného najprv režisérom samotným, a aj archívov od rodičov, bol k dispozícii prierez detstvom hlavých postáv až do ich dospelého veku. Bolo zložité rozhodnúť sa, ako film uchopiť a prakticky vznikal priebežne v strižni a priebežne sa dotáčali stále nové situácie – momenty zo života. Nakrúcalo sa pôvodne v piatich rodinách, ale množstvo nakrúteného materiálu sa do filmu nezmestilo. Nakoľko ide o náročný projekt z pohľadu krátkej výrobnej efektivity, keďže ľudia trpiaci autizmom sa dokážu iba veľmi krátko sústrediť a strpieť filmový štáb vo svojom okolí, nebolo jednoduché výroby naplánovať a realizovať bežným spôsobom. To si vyžadovalo flexibilný a obetavý prístup zo strany celého filmového štábu, za čo patrí všetkým veľká vďaka. Filmovacie dni boli z uvedených dôvodov krátke. Z tohto pohľadu je výroba hodnotovo orientovaného dlhoročného projektu zložitá. Veľká vďaka patrí najmä rodičom a príbuzným, ktorí nám dovolili vstúpiť do ich často aj boľavého súkromia, boli ochotní otvoriť sa a podeliť sa o svoje životné osudy. Starostlivosť o ľudí s autizmom je nesmierne náročná. Rodičia a príbuzní sú často akoby nepochopení a znevýhodnení v sociálnom kontexte našej spoločnosti. Radi by sme spolu s obetavými pracovníkmi AC Andreas priblížili svet autizmu širokej verejnosti a pomáhali tak odbúravať mýty a predsudky v snahe o citlivejší prístup k ľuďom s touto diagnózou a k ich rodinám.

Barbara Harumová Hessová

Titulková listina

stiahnuť v PDF
Realizáciu a distribúciu tohto filmu finančne podporil

Vyrobené s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Autizmus (z gréc. „autos“- sám, „izmus“– orientácia, stav) znamená aktívne stiahnutie sa z vonkajšej reality do vnútorného imaginárneho sveta. Autizmus nie je choroba, ale vývinová porucha. Všetky formy majú spoločné to, že je narušené hlavne správanie sa medzi ľuďmi a komunikácia. Pre mnohých rodičov je preto len ťažko možné vytvoriť si so svojím autistickým dieťaťom kontakt.

AH production
v koprodukcii s Andreas
a RTVS Rozhlas a televízia Slovenska

uvádzajú dokumentárny film

Tak ďaleko, tak blízko

Silvia, vysokofunkčný autizmus
Jakub, detský autizmus
Milan, atypický autizmus
Andrej, autizmus

Záverečné titulky

Úprimné poďakovanie tvorcov účinkujúcim vo filme

rodina Nakládalovcov
rodina Széherovcov
rodina Šóthovcov
rodina Vyskočilovcov
rodina Štubňovcov
Filip Duba
Laimon Šalnaite
Simon Provost
Ivana Kuliffayová
Valéria Slivková
Rodina Klenová

Špeciálne poďakovanie tvorcov filmu

rodina Bohmovcov
Róbert Dando
Sky Color Foto
rodina Podolská
Karin Brániková
Mons. Hajdu Arcibiskupský úrad Bratislavská arcidiecéza
Marek Vadrna
Magdaléna Kusá
Mária Štubňová SPOSA
Martina Rumannova
Vedúca a pracovníci potravín Billa
pracovníci Lanovka Kamzík
pracovníci Dopravný podnik Bratislava
Jana Janusová
Branislav Nágl
Nemocnica sv. Michala Bratislava
Vincent Vojtek
Zuzka Vojteková
Martin Muráni Kino X Stupava
Etela Hessová
Wilhelm Hess
Michal “EGO” Straka
Robert Burian
Gabriel Štanga
Jaromír Nohavica
Anna Harumová
Pavol Harum
Ivo Brachtl
František Palonder
Marián Petro
Dušan Trančík
Leo Štefankovič
Dagmar Franzenová
Darina Horáková
Martin Šmatlák
Bohumil Martinák

Tvorcovia filmu ďakujú za láskavý súhlas nositeľov práv archívnej hudby a archívov

Vo filme boli použité ukážky z rodinných archívov Nakládalovcov, Šóthovcov a Vyskočilovcov

Archívy z príspevkov Pomôže celé Slovensko
Krištáľové Krídlo – Mária Vaškovičová

Archívna hudba

názov skladby: Převez mě, příteli
názov albumu: Doma
autor hudby a textu: Jaromír Nohavica

názov skladby: Ako ty
hudobná skupina: Cliché
názov albumu: Do každej domácnosti
autori hudby a textu: Juraj Podmanický, Filip Goldberger

názov skladby: Žijeme len raz
hudobná skupina: EGO ft Robert Burian
autor hudby a textu: Robert Burian, Michal Straka

námet: Jaro Vojtek
scenár: Jaro Vojtek, Marek Leščák
dramaturgia: Marek Leščák
dramaturgia RTVS: Mária Šnircová
autor hudby k filmu: Michal Nejtek
zvuk: Dušan Kozák, Tobiáš Potočný, Adam Kuchta, Peter Harum, Sašo Bori, Michal Paluga
zvukový dizajn a mix: Dušan Kozák
majster zvuku 5.1: Bohumil Martinák
farebné korekcie: Peter Harum
strih: Peter Harum
kamera: Noro Hudec ASK, Jaro Vojtek
technická spolupráca: Peter Harum
preklad anglických titulkov: Janet Livingstone
dramaturgia anglických titulkov: Anna Kareninová
produkcia AH production: Barbara Harumová Hessová
produkcia Andreas: Lucia Gvozdjaková
vedúca výrobného štábu RTVS: Ivana Zlatňanská
manažér výroby RTVS: Tibor Horváth
šéfdramaturg dokumentárnej a vzdelávacej tvorby RTVS: Miroslava Tomaníková
koproducentka Andreas: Kateřina Nakládalová
producentka AH production: Barbara Harumová Hessová
réžia: Jaro Vojtek

Realizáciu a distribúciu tohto filmu finančne podporil

Vyrobené s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

©
AH production, s.r.o.
Autistické centrum Andreas n.o.
RTVS – Rozhlas a televízia Slovenska
2014

www.takdalekotakblizko.sk

Technické informácie

Názov:	Tak ďaleko, tak blízko	Plagát k filmu
Pôvodný jazyk:	slovenský
Titulky:	anglické
Minutáž:	80 minút
Formát:	1920×1080 25p, 16:9, COLOUR
Nosič:	DCP 25p, Blu-ray, DVD
Zvuk:	5.1
Žáner	Dokumentárny
Rok uvedenia:	2015
Rok výroby:	2014
Distribučná premiéra:	2.4.2015
Copyright:	AH production, Andreas n.o., RTVS
Oficiálna webstránka filmu:	www.takdalekotakblizko.sk
Facebook stránka:	facebook.com/takdalekotakblizko

Súbory na stiahnutie

Autizmus

Autizmus je porucha vývinu, spojená s odlúčením sa od okolia a ponorením sa do vlastného sveta predstáv a myšlienok. Prejavuje sa už od detstva. Najčastejšie do veku troch rokov. Autizmus má mnoho podôb, ktoré závisia od miery ťažkostí v oblastiach, do ktorých autizmus zasahuje, a to vo vzájomných kontaktoch, komunikácii medzi ľuďmi a záujmoch. Najčastejšie sa s autizmom stretávame v týchto podobách: Detský autizmus, Vysokofunkčný autizmus (ako podkategória detského autizmu), Atypický autizmus a Aspergerov syndróm. Ľudia s autizmom môžu, ale nemusia mať zníženú úroveň intelektu. Každý z nás je iný. Neexistujú dvaja ľudia s autizmom, ktorí by boli navlas rovnakí.

Viac informácií o autizme na www.andreas.sk

Silvia

Milan

Jakub

Andrej

ASPERGEROV SYNDRÓM

Ľudia s Aspergerovým syndrómom bežne žijú medzi nami. Študujú, pracujú, zakladajú si rodiny… „Len“ iným spôsobom prijímajú a spracovávajú informácie. Pre neschopnosť vcítiť sa do myslenia druhých ľudí, predvídať ich správanie a nedostatočnému sociálnemu porozumeniu bývajú svojím okolím často označovaní ako zvláštni, „nevychovaní“ alebo sociálne menej obratní. Podobne ako ľudia s detským autizmom, bývajú citliví na zmyslové podnety (hluk, svetlá, vône, chute). Ľudia s Aspergerovým syndrómom môžu byť nadaní v určitej oblasti, môžu vynikať v matematike, literatúre, logickom myslení, komponovaní hudby. Mnoho známych osôb z histórie ako napríklad Albert Einstein alebo Andy Warhol mali Aspergerov syndróm.

DETSKÝ AUTIZMUS

Ľudia s detským autizmom majú najväčšie ťažkosti vo vzťahoch s inými ľuďmi a v porozumení týmto vzťahom. Nedokážu komunikovať svoje potreby, túžby a pocity, preto ich dávajú najavo „svojím“ odlišným spôsobom. V snahe o porozumenie a získanie istoty vo svete a vzťahoch preto vykonávajú rôzne opakujúce sa správanie, robia zvláštne pohyby, vytvárajú si rituály, čím sa svet pre nich stáva predvídateľnejší. Lepšie sa orientujú podľa toho, čo vidia, ako podľa toho, čo sa hovorí. Odlišne, často veľmi citlivo, reagujú na zmyslové podnety okolo nás (hluk, svetlo, dotyk…). Ľudia s detským autizmom nedokážu v dospelosti samostatne fungovať. Potrebujú špeciálny celoživotný typ starostlivosti a vzdelávania, vďaka ktorému dokážu do určitej miery pochopiť „náš svet“, resp. jeho fragmenty.

VYSOKOFUNKČNÝ AUTIZMUS

Patrí medzi „miernejšiu“ podobu detského autizmu a často býva zamieňaný za Aspergerov syndróm. Narozdiel od Aspergerovho syndrómu majú ľudia s vysokofunkčným autizmom výraznejšie ťažkosti v sociálnych vzťahoch a komunikácii, nižší intelekt a väčšiu potrebu asistencie v bežnom živote.

ATYPICKÝ AUTIZMUS

Od detského autizmu sa odlišuje v tom, že ťažkosti sa u dieťaťa neprejavujú súčasne vo všetkých 3 spomínaných oblastiach (vzťahy, komunikácia, záujmy), alebo sa prvé prejavy môžu objaviť až po treťom roku života dieťaťa.

TVORCOVIA

Jaro Vojtek

námet, scenár a réžia

Jaro Vojtek (*1968, Žilina) v rokoch 1994-1998 vyštudoval na VŠMU v Bratislave odbor réžia dokumentárneho filmu u Dušana Hanáka. Jeho dlhometrážny debut My zdes (2005) bol uvedený na MFF Karlovy Vary a na ďalších festivaloch, kde získal množstvo ocenení, napr. v roku 2006 Hlavnú cenu na MFF dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svět v Prahe. V roku 2009 mal premiéru jeho druhý dlhometrážny dokument Hranica, ktorý vyhral na MFDF Jihlava cenu Medzi moři za najlepší východoeurópsky dokumentárny film a bol uvedený aj v prestížnej sekcii Spektrum na MFF Rotterdam. Jeho ostatný dokument Cigáni idú do volieb (2012) bol uvedený na medzinárodných festivaloch vo varšave, Jakarte či Minsku, získal Zvláštnu cena poroty Silver Eye na MFDF Jihlava. Je držiteľom ocenenia Krištáľové Krídlo za audiovizuálnu tvorbu za rok 2012.

Marek Leščák

námet a scenár

Marek Leščák (*1971, Bratislava) absolvoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení, kde v súčasnosti pôsobí ako pedagóg. Ako scenárista pracoval na filmoch oceňovaných doma aj v zahraničí, napríklad: Záhrada (réžia: Martin Šulík, 1995), Orbis Pictus (réžia: Martin Šulík,1997), Slnečný štát (réžia: Martin Šulík, 2005), My zdes (réžia: Jaro Vojtek, 2005), Slepé lásky (réžia: Juraj Lehotský, 2008), Hranica (réžia: Jaro Vojtek, 2009), Ilja (réžia: Ivan Ostrochovský, 2010), Cigán (réžia: Martin Šulík, 2011), Až do mesta Aš (réžia: Iveta Grófová, 2012), Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2013), Zázrak (réžia: Juraj Lehotský, 2013), na filmovom projekte Slovensko 2.0 (krátky film Pohreb prezidenta, réžia: Martin Šulík, 2014), Deti (réžia: Jaro Vojtek, 2014) a Koza (réžia Ivan Ostrochovský 2015)

Barbara Harumová Hessová

producentka

Absolvovala štúdium Produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave s Cenou rektora VŠMU a následne doktorandské štúdium. Pracovala pre viacero produkčných spoločností na výrobe dokumentárnych a hraných filmov a TV seriálov. Pracovala pre Audiovizuálny fond ako administrátor žiadostí, neskôr ako člen viacerých odborných komisií. V roku 2007 založila AH production, kde sa venuje vývoju a produkcii celovečených dokumentárnych a hraných filmov a spolupráci na TV reláciách a seriáloch. Bola účastníčkou Emerging Producers 2014, programu organizovaného MFF Jihlava. Pôsobí ako interný pedagóg na Katedre produkcie a distribúcie a ako prodekanka pre zahraničie na FTF VŠMU.

Kateřina Nakládalová

koproducentka

Kateřina Nakládalová, riaditeľka Autistického centra Andreas, n.o. v Bratislave. Pochádza z Bystřice u Benešova v stredných Čechách, je absolventkou Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe, odbor Geodézia a kartografia. V roku 1990 sa vydala do Bratislavy, kde pôsobí vo svojom odbore, je konateľkou a riaditeľkou spoločnosti GEFOS SLOVAKIA, s.r.o. Kateřina je matkou dvoch synov, Dalibora (24) a Jakuba (21). Synovi Jakubovi bol v roku 1996 diagnostikovaný detský autizmus. To priviedlo jeho matku k dlhoročnej angažovanosti na poli tejto diagnózy. V roku 2005 dostala na starosť komplexnú rekonštrukciu budovy Autistického centra Andreas n.o., ktoré vzniklo v roku 2001 ako nezisková organizácia s ambíciou poskytovať komplexné služby autizmom postihnutej populácii na Slovensku. Od januára 2007 prijala K. Nakládalová post riaditeľky Autistického centra Andreas n.o. a túto funkciu vykonáva dodnes. Je iniciátorkou vyšetrení a výskumu pôvodu porúch austistického spektra na Slovensku.

Peter Harum

strih

Peter Harum (*1978, Bratislava) absolvoval štúdium strihovej skladby na VŠMU v Bratislave. Medzi najúspešnejšie filmy patrí autorský dokumentárny film Vladkova cesta (2010 – Cena Literárneho fondu za umelecký výkon v oblasti dokumentárneho filmu), Ja som baník, kto je viac (réžia: Roman Fábian, 2012 – Grand prix na festivale Áčko 2012, nominácia na festivale v Amsterdame.), Banícky chlebíček (réžia: Roman Fábian, 2013), Cigáni idú do volieb (réžia: Jaro Vojtek, 2012 – Zvláštne uznanie za mimoriadne kvalitnú strihovú zložku filmu – ocenenie Silver Eye 2012), Stanko (réžia: Rasťo Boroš, 2015). Popri tom sa venuje tiež televíznej tvorbe. Pôsobí ako externý pedagóg strihovej skladby na Masmediálnej fakulte PEVŠ.

Noro Hudec

kamera

Noro Hudec (*1974, Bratislava) vyštudoval v rokoch 1992- 1997 Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor Kamera. V súčasnosti pôsobí na VŠMU ako pedagóg. Ako kameraman spolupracoval na filmoch: Pohreb je vlastne premiéra (r. Juraj Lehotský, 1997), 8000 jabloní (r. Ladislav Gašpar, 1998), Dvojičky (r. Juraj Lehotský, 1999), Láska v Boke Kotorskej (r. Ladislav Gašpar, 2000), Cigáni idú do volieb (r. Jaro Vojtek, 2012), Zázrak (r. Juraj Lehotský, 2013), na filmovom projekte Slovensko 2.0 (krátky film Druhý pokus, r. Peter Kerekes, 2014).

Michal Nejtek

hudba

Michal Nejtek (1977, Litoměřice) vyštudovval hudobnú kompozíciu na Hudobnej akadémii múzických umení v Prahe a doktorandúru ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Za svoju absolventskú operu Dementia Praecox získal na festivale Opera 2003 Cenu riaditeľky festivalu. Nahrávka jeho Ballo Nella Notte byla Českým Rozhlasem vybraná na International Rostrum od Composers v Paríži. Jeho hudba znela napríklad na festivale v Klangspuren či Wien Modern v Rakúsku, Festiwal muzyki Nowej v Poľsku, Forum Neuer Musik či Artacts ´04 – Festival für Jazz und Improvisierte Musik v Nemecku, Music Gallery v Kanade, Trieste Prima v Taliansku či na festivale Pražské Jaro. Na konte má ocenenia zo skladateľskej súťaže Generace 1999, 2000, 2001.
Posledných desať rokov sa venuje aj scénickej hudbe, za hudbu k predstaveniu Exit 89 (réžia: Jiří Havelka, 2008, Divadlo Archa) získal nomináciu na cenu Alfréda Radoka 2009. Ako klavirista, skladateľ a dramaturg pôsobí od roku 1998 v orchestri AGON, ktorý uviedol v roku 2002 v pražskom divadle Archa profilový koncert z jeho skladieb. Vystupuje aj ako sólista, venuje sa súčasnej vážnej hudbe, pôsobil aj v mnohých pražských džezových skupinách. Ako klavirista je aj súčasťou kapely Davida Kollera, lídra skupiny Lucie.

Dušan Kozák

zvukový dizajn a mix

Dušan Kozák (1963, Šaľa) absolvoval štúdium zvuku na VŠMU, kde tento odbor aj vyučuje. Vyše dve desaťročia pracuje ako zvukový majster v Slovenskom rozhlase. Spolupracoval na viacerých dokumentárnych filmoch: Cesta Magdalény Robinsonovej (réžia: Marek Šulík, 2008), Afganské ženy za volantom (réžia: Sahraa Karimi, 2009), Cigarety a pesničky (réžia: Marek Šulík, 2010), Chránené územie (réžia: Adam Hanuljak, 2010), Zvonky šťastia (réžia: Marek Šulík a Jana Bučka, 2012), Od Fica do Fica (réžia: Zuzana Piussi, 2012), na hranom filme Ďakujem, dobre (réžia: Mátyás Prikler, 2013) a filmovom projekte Slovensko 2.0.